Zima konečne ustúpila aj pod Tatrami a na veľkonočnú nedeľu sa mi konečne podarilo osedlať svoj horský bicykel, ktorý sa musel celú zimu prizerať ako z pivnice vyberám lyže a jeho prehliadam. Počasie na teplomeri ukazovalo pekných 19 stupňov a tak som si frajersky nahodil dres s krátkymi rukávmi vo vedomí, že doma za oknom bolo poriadne horúco a 19 stupňov už volá po krátkych rukávoch.
Stačilo mi prvých 20 sekúnd pred vchodom do bytovky a bolo mi hneď jasné, že jarných 19 stupňov na teplomeri nie je zďaleka to isté ako rovnaká teplota v letných mesiacoch. Vzduch pod Tatrami nie je ešte ani zďaleka natoľko vyhriaty a tak som okamžite siahol do svojho cyklo-batoha, aby som z neho vytiahol úžasný doplnok, za ktorý by si jeho stvoriteľ podľa mňa - maximálne zimomravého podtatranca zaslúžil Nobelovu cenu a to cyklistické návleky na ruky. Asi každý v týchto ťažkých časoch pochopí, že robiť striptíz na sídlisku a vyzliekať sa z dresu a dávať si pod neho tričko s dlhým rukávom nie je vôbec hodné tejto doby, čiže nahodiť si rukávniky bolo otázkou pár sekúnd a moje nadšenie z prvej jazdy mohlo pokračovať, resp. konečne začať. Už len sa dostať do lesa! V Poprade to nie je vôbec náročné vďaka parádnym cyklochodníkom na okraji mesta. Žial alebo možno “vďakabohu”, pod vplyvom šíriaceho sa vírusu, zatvorených obchodov a možno aj čiastočnému “lock-outu” ľudia začínajú spoznávať prírodu a pri výjazde na cyklochodník na konci mesta som sa cítil ako na prvomájovom sprievode. Ďalší fantastický cyklodoplnok, ktorý v týchto dňoch naberá ešte viac na popularite, ktorý je samozrejme súčasťou mojej “výbavy” je nákrčník, ktorý je pomerne jednoduché natiahnuť na nos, mi celú cestu až do vzdialenejšich častí lesa pomáhal dodržiavať predpisy a chrániť rovnako seba ako aj ostatných.
Na 3. kilometri som sa popri “obaľovni” (továreň na okraji Popradu na výrobu asfaltu pre cestárov) konečne odpojil od asfaltového chodníka a vošiel do lesa, kde ma čakalo hneď prvé veľmi výživné stúpanie, ktoré až na jednu mini-rovinku malo 3 kilometre a takmer 200 výškových metrov až na Zámčisko nad mestskou časťou Poprad-Kvetnica. Prvé krásne výhľady na Vysoké Tatry na severe a Kráľovu Hoľu na južnej strane. Vďaka pomerne veľkej návštevnosti som len dotiahol prilbu a pustil sa do prvého zjazdu až do Kvetnice. Tento zjazd mi vždy spôsobuje zimomriavky vďaka niekoľkým 170 stupňovým zákrutám, ktoré nie sú ideálne na moje 29-ky kolesá a nášľapné pedále. O to viac sa ale vždy poteším, keď to bez zastavenia zvládnem. O necelých 8 minút som už dole pod kameňolomom, na ktorého vrchu som pred chvíľou obdivoval výhľady.
Pokračujem po chodníku mestských lesov. Novovytvorená lesná cesta znamená ďalší pohodlný zjazd, podstatne jednoduchší ako ten predchádzajúci zo Zámčiska a nasleduje približne 4kilometrový úsek lesnou cestou s miernymi stúpaniami.
Na konci tohto úseku sa otvára krásny výhľad na obec Spišské Bystré a v diaľke sa týči ešte stále pomerne dosť zasnežená Kráľova Hoľa.
Na severnej strane sa opäť otvárajú výhľady na Vysoké Tatry.
