Po dlhom plánovaní, vysušení mäsa a pobalení všetkých potrebných vecí, sa vydávam na cestu. Takto sa začala moja cyklopúť do ďalekého Istanbulu.
Deň sa začal krásnym východom slnka. Zobudil som sa skoro, zima mi nedala spať. Západy slnka sú klišé a na východ sa človek málokedy zobudí, ale mne bol pohľad na vychádzajúce slnko odmenou. Kempil som na futbalovom ihrisku, kúsok za tabuľou “Košice”. Z Bratislavy ma sem doviezol včera kamarát, aby som ušetril 2 bicyklové dni cez Slovensko.
Hneď po východe slnka som vyrazil. Bol to skvelý pocit byť opäť na ceste a mať zároveň kus cesty priamo pred sebou. Opäť mi budú patriť všetky východy a západy slnka a môj svet sa bude najbližší mesiac točiť okolo nových krajín, nepredvídateľných zážitkov a fyzickej námahy. Svet, v ktorom má najväčšiu hodnotu čistá voda vo fľaške a bezpečné miesto na prespanie.
Cesta do Veľkých Slemeniec bola nekonečná. Našťastie však fúkal jemný vetrík do chrbta, a tak sa mi aj v kopcovitom teréne darilo držať rýchlosť 25 km/h. V Kapušanoch som si vybral peniaze, ktoré budem neskôr zamieňať za lokálne meny na Ukrajine a v Moldavsku. Stihlo padnúť jedno pivko :)
Prvý prechod cez hranice a konečne Ukrajina! Výraz tváre colníkov, keď sa dozvedeli, kam smerujem, ma pobavil. Zmohli sa len na otázku, či mám dosť peňazí. “Žiadne nepotrebujem, lebo spím vonku a cestujem na vlastnú konskú silu,” odpovedal som. Za hranicou bolo hneď vidieť, že Ukrajina je chudobnejšia krajina ako Slovensko.
Dedinky vyzerali menej upravené, áut bolo minimum a keď už, tak len staručké Lady. Cesty boli len vyblednutou spomienkou na asfalt. Bol poriadny hic. Teploty vysoko nad 30°C, na oblohe ani mráčik. Leto v plnej sile. Okrem dostatku vody ma zachraňovala ešte jedna šikovná vecička v mojej výbave, ktorú som vyfasoval - funkčné tričko. V týchto teplotách výborne odvetrávalo pot, a tým ma príjemne chladilo a zmierňovalo pocit horúčavy. Navyše, podľa mojej frajerky je veľmi pekné a robí sixpack, keď človek stiahne pivný sval :)
Užhorod som si pozrel bližšie. Aj keď vlastne iba preto, že som hľadal zmenáreň. A ešte predajňu Kyivstaru. Chcel som sa vyhnúť drahým dátam a vzal som si teda lokálnu SIM-ku. Pri dlhodobých pobytoch na Ukrajine rozhodne odporúčam. Približne za 4 eurá na mesiac som dátovo zahojený. A ešte som na seba aj hrdý a musím sa pochváliť, že som to dokázal rukami-nohami vysvetliť operátorke a následne si v azbuke dobiť kredit cez automat:). Tento výkon som musel oceniť pivom na promenáde v centre mesta. A zase moje šťastie na miestne indivíduá.
Prišiel, ohmatal mi prilbu, svetlo na biku a hľadal, čo by vzal. Až keď som ho odtlačil od biku, hodil dlhú slinku tesne vedľa mňa a odtackal sa preč.
Prišla cesta cez Velykyi Bereznyi (Veľké Berezné) do Užockého priesmyku. Pozvoľné, nenápadné stúpanie. Viackrát som musel stáť a dopĺňať vodu v lokálnych malých obchodíkoch. Našťastie, tie majú otvorené dlho aj cez víkend, takže zásobovanie na Ukrajine vôbec nie je problém. Pri jednom obchodíku som sa pustil do reči s domácimi, ktorí boli ohromení už len z toho, že idem až z Košíc. Kam až mám namierené, som radšej ani nespomínal.
Cestou som ešte objavil strašidelne vyzerajúci hrad v lese na kopci. Strašidelný nakoniec nebol, pretože sa naň vytrepali v lakovkách a šatôčkach aj svadobčania z dediny, ale aspoň som si zašliapal do kruto strmého kopca a spravil si selfíčko:)
Cieľ dňa, Užocký priesmyk, som nakoniec nedal. Hore by bola akurát chladná noc a navyše som pár kilometrov pred ním našiel turistické odpočívadlo. Zaujímavý na ňom bol práve fakt, že bolo financované z príspevkov pochádzajúcich zo slovenského rozpočtu.
Prvý deň bol fajn. Cesty po zime už boli zaplátané, no aj tak sa na Ukrajine bicykluje ako na babkinej 30-ročnej práčke. Počasie vyšlo, pivo sa do mňa samo pýtalo a je zvláštny pocit zistiť, že môj bike je drahší ako priemerná cena miestnych áut. Už len dúfam, že tu nemajú medvede, čo by si hladné prišli obzrieť moje zásoby sušeného mäsa.
Bilancia prvého dňa:
Košice - Cormava
184 km
9 h pedálovania
3 naháňajúce psy
