Cyklistika všeobecne patrí v súčasnosti k mojim obľúbeným záľubám. V rebríčku športov je srdcovou záležitosťou, ktorá sa do môjho života dostala sama a postupne. Prvotne mala každá moja cyklistická etapa obtiažnosť, ktorú by zvládlo aj 5-ročné dieťa a jej cieľom bolo nakúpiť v potravinách. Bicykel som považoval skôr za dopravný prostriedok, ktorý slúžil na presun z bodu A do bodu B. Vo voľnom čase som sa venoval prioritne hudbe – hre na gitaru. Lenže príchodom Petra Sagana na televízne obrazovky som začal cyklistiku vnímať inak a venoval som jej viac pozornosti.
Petrovi som fandil na každom preteku, ktorého sa zúčastnil a podľa jeho vzoru som do mojich krátkych etáp skúsil pridávať viac kilometrov, občas aj nejaký menší kopec. Neboli to síce žiadne rekordy, iba jazda po blízkom okolí. Pamätám si, že prvé cyklonohavice som si kúpil v sekáči za pár eur a pripomínali skôr bermudy vhodné na pláž. Mnohí ľudia sa pristavovali pri pohľade na veľkého a vysokého cyklistu na malom bicykli. Určite mi dáte za pravdu nepomer človeka so 107 kg a výškou 190 cm oproti bicyklu vo veľkosti 18“. Túžba venovať sa cyklistike bola však väčšia ako vedomosti o tomto športe.
NEĽAHKÉ ZAČIATKY
Prvý zlomový moment v cyklistike u mňa nastal, keď som stretol zaujímavé dievča z neďalekej obce. Áno, spoznať dôležitého človeka v živote je zlomový moment, ale určite sa pýtate, prečo v cyklistike? Keďže som nemal vlastné auto, iná možnosť, ako ísť na rande na bicykli, nebola. Môj malý bicykel bez odpruženia musel zvládnuť ťažký terén poľných ciest. A netrpel iba bicykel. Svalovica ma po 14 km držala ešte niekoľko dní. Samozrejme, pred dievčinou, ktorá má športovú krv, som musel „hrať formu“, že všetko je v absolútnom poriadku.
Cestu na rande som si natrénoval a preto mi trvala čoraz kratšie. Od môjho prvého tachometru som vyžadoval informácie nielen o aktuálnej a priemernej rýchlosti, ale hlavne o aktuálnom čase, aby som na rande nemeškal. Pri jazdení som si začal všímať, ako sa správa moje telo. Mal som čoraz väčšie bolesti kolien a hlavne chrbta. Pripisoval som to hlavne svalovici. A tu prichádza u mňa druhý zlomový moment v cyklistike.
RADA NAD ZLATO
Jedného dňa mi priateľkin otec, tiež vášnivý cyklista a športovec, povedal: “sedíš na bicykli pokrútený ako paragraf”. Vzal som si jeho slová k srdcu a začal premýšľať o kúpe nového bicykla. Podmienkou bolo, aby zvládol poľnú aj asfaltovú cestu. Výber bol pre mňa jasný – trekingový bicykel. Jazdy hneď získali iný rozmer.
Nový bicykel už pre mňa nebol iba dopravný prostriedok ale cesta k aktívnemu relaxu. Pocity skutočného cyklistu umocnilo nové oblečenie, prilba a príslušenstvo, ale predovšetkým dlhšie trasy, nastúpané metre a nové zážitky s priateľkou. Nikdy nezabudnem na môj prvý cyklovýstup na Kráľovu hoľu na trekingovom bicykli. Za tri roky som vďaka môjmu vzťahu k cyklistike a síce rekreačnému, ale stálemu jazdeniu na bicykli schudol 20 kg. Bol zo mňa nový človek.
A ČO TAK TENŠIE PLÁŠTE?
Tretí zlomový moment v cyklistike u mňa nastal, keď som dostal možnosť vyskúšať si cestný bicykel. Na moje prekvapenie - vôbec ma neohúril. Odlišné radenie, posed nepohodlný a sedlo ako diamant – dizajnové, ale tvrdé. Ako je možné, že toľkí ľudia si „cesťáky“ tak pochvaľujú, a ako to vlastne náš slovenský cyklo-hrdina, Peter Sagan, dokáže toľké kilometre vydržať? Potvrdilo sa mi staré známe - musíš začať od začiatku. Dostal sa ku mne starý Favorit, ktorý považujem za základnú verziu súčasných modelov cestných bicyklov. Radenie roztrasené, bicykel ozdobený koróziou, sedlo priznávalo, že bicykel najazdil mnoho kilometrov. Mal svoje čaro.
Od kamarátov cyklistov som počul viackrát: “ak raz privoniaš ku kráľovnej cyklistiky, nebudeš chcieť odísť”. Malí chlapci z rozprávok spoznávajú krásne princezné a čo tak rovno kráľovná, ak už o nej mnohí tak básnia? Rozhodol som sa kúpiť si cestný bicykel. Bol síce jazdený, ale hliníkovému rámu s karbónovou vidlicou a dobrým radením sa nedalo odolať. Priniesol mi nielen nové zážitky a nové objavené miesta, ale aj nové kontakty, vďaka ktorým som okúsil náročnosť cyklistických tréningov a čaro atmosféry na pretekoch.
SKÚSENOSTI VEDÚ K POKROKOM
Prvé cestné preteky s hromadným štartom som zažil u našich severných susedov - v Poľsku. Oproti mojim individuálnym výjazdom, kedy si sám určujem tempo a cesta je po celej šírke len moja, bola táto skúsenosť adrenalínovým zážitkom. Cyklisti na štarte postavení pedál vedľa pedálu, doslova som cítil dych poľského kolegu nad ramenom. Po štarte išiel môj bicykel rovnako ako bicykle ostatných, ako keby cítil, že je medzi „svojimi“. Môj výkon ma prekvapoval. Neviem, či to bolo poľským vzduchom alebo nadšením z celej atmosféry. Výsledková listina zobrazovala moje meno až v druhej polovici, ale pocit víťazstva umocnila aspoň tombola - sada na opravu pneumatík potešila.
Pracovné povinnosti mi nedovoľujú postaviť sa pravidelne na štart pretekov, avšak stále v sebe cítim túžbu sadnúť na bicykel a zažiť znova atmosféru pretekania. S cyklistikou som samozrejme neskončil. Moje rekreačné jazdy ma priviedli na mnohé vrcholy na Slovensku.
S bicyklom som okúsil aj cesty a kopce v Chorvátsku, konkrétne Sv. Jure. Nemohol som odmietnuť príležitosť zažiť výstup na legendárne Passo Dello Stelvio v Taliansku. Takéto netradičné a pre cyklistu významné etapy prinášajú mnohé zážitky, ktoré vám rád priblížim v ďalších príspevkoch.
ZÁVER
Mnohé veci do života človeka neprídu naraz ale postupne. Tým si človek uvedomuje, ako sa mu mení život. Z chlapca, ktorý trávil svoj voľný čas medzi štyrmi stenami, sa vďaka zvedavosti, odhodlanosti a novým ľuďom v živote stal úplne nový človek. Nielen fyzicky, ale aj psychicky nová osobnosť. Vytrvalý a cieľavedomý mladý človek odhodlaný zmeniť svoj nevhodný spôsob života. A čo mi cyklistika skutočne priniesla do života? Okrem zážitkov toho najdôležitejšieho človeka v živote – moju nastávajúcu manželku.
